SANDY - "Granny"

Granny Sandy

*24.3.2001   ┼ 12.7.2017

Jazvečík krátkosrstý - červená - neuchovnená/bezPP - 24cm - plnochrupá

Majiteľ: Mgr. Lucia Drietomská - tarawillow-photo.eu

Číslo čipu: 900182000480535 (ľavá strana krku)

Vzhľad: Pôsobí inteligentným dojmom, čo má na svedomí hlavne tmavé orámovanie okolo očí, ktoré prehlbuje jej výraz. Hlavička začína byť fŕkaná bielou, z dôvodu postupného starnutia. Chvostík má naďalej nádherne čierny s malým "perom" na konci. Nazývam to perom, lebo to pripomína špičku atramentového pera.

Povaha: Sandy je vyrovnanej povahy, avšak má aj sem tam tie svoje muchy. Deti znáša v celku dobre. Znáša píšem preto, lebo s dievčatami problém nie je, no chlapcov nemá rada. Je veľmi múdra, učenlivá (otvára dvere, nosí nákup a telefón, počíta, robí triky atď.) no nechápem ako to môže byť lovecký pes....ona uteká aj pred muchou a to myslím doslova XD

Zdravie: CEA R/r (carrier), MDR1 -/- (affected), DM N/N (non-affected), DBK, DLK A/A, PRA/kat.: neg. v 8. týždni, PRA-rcd2: N/N (non-affected)

[7]

Prečo SANDY?

Toto meno dostala podľa starého filmu "The Grase" - "Pomáda", v ktorom hrala protagonistka Olivia Newton John hlavnú úlohu, dievčinu "Sandru Dee" (v preklade do angličtiny Sandy). Išlo vtedy o môj obľúbený film a obľúbenú herečku :)

Iný význam slova:

Sandy - (z angl.) je piesčitý alebo ryšavý - farba (čo bola zhodou okolnosti Sandykina farba keď bola malá); odtieň hnedej v maliarstve (sandy brown); piesok; Škót, alebo škótska prezývka; názov hurikánu.

Niečo málo o tej našej Sandy :)

Sandy (číta sa Sendy) je čistokrvný jazvečík, žiaľ bez PP, čo jej však neuberá na osobnosti! Pochádza z vrhu 4 psích dievčat (Ella, Bella, Sia- "Sandy" a Mia), okrem Sandy sa ani jedna nedožila veku 10 rokov.Dnes už nežije ani jej mamina Jessica (číta sa Džesika), ktorá ju porodila v 4 rokoch a umrela pri autonehode v 5 rokoch.

Ako malú nás/ju postihlo nešťastie, keď Sandy ako 3 ročná nečakane ochrnula. Dostala som ju ako 11 ročná a bol to môj prvý psík, vtedy som o psíkoch a zvlášť jazvečíkoch ešte nič nevedela. Jej ochrnutie nastalo pravdepodobne "vďaka" tomu že sa naučila skákať na gauč a nechali sme ju chodiť po schodoch. Aj keď sme sa dočítali že to nesmie a na gauč sme ju vykladali a po schodoch nosili, keď sme neboli doma, nedalo sa vyskočeniu zabrániť. Tu pravdepodobne zle zoskočila, čo malo za následok vyskočenie platničky. Náš pán veterinár sa o ňu postaral a za 3 dni sa z toho našťastie dostala (pre nás to bola vtedy celá večnosť). Vo veku 5 rokov sa toto nešťastie zopakovalo, nečakane doslova zo dňa na deň (do teraz nevieme vysvetliť ako ku tejto udalosti došlo) s tým rozdielom, že tentokrát sa jednalo o 3 týždne. Za tento čas sme ju vonku vodili s uterákom, ktorým sme jej podopierali zadné nožičky. Uvažovali sme o operácii, no ja našim veterinárom moc neverím (mám zlé skúsenosti) a od môjho veterinára som dostala odpoveď: "Lucia, poviem Vám to takto. Na Slovensku neexistuje veterinár, ktorému by som zveril svojho psa na takúto operáciu, ani ja by som si na ňu netrúfol. No pokúsime sa jej pomôcť, dám jej pár injekcií a zavolám kolegovi o ďalšom postupe" Bola to skutočne úprimná odpoveď a ďakujem že ju pán veterinár neodpísal ako na jednej nemenovanej klinike, kd esom dostala odpoveď: "Buď ju MOŽNO SKUSIME zoperovať tu, alebo ju utratíme. Umrie na stole, alebo ju uspíme rovno!"...ako...no coment... Pán veterinár nám navrhol akupunktúru (ktorej sa ocko zhodou okolností venuje). Chodili sme teda ku jeho kolegovi na akupunktúru, no nepáčilo sa nám, že má nedezinfikované a poničené ihly. Ocko teda odpozoroval ako a kam ju napichávali a robili sme to doma (máme akupunktúrne ihly, tzv. "ušné"- tie sa od klasických odlišujú tým, že sú malé a tenké ako vlas- doslova- čo údajne umožňuje lepšiu stimuláciu konkrétneho bodu). Vďaka tomu sa nám ju podarilo z toho dostať, no od vtedy berieme doživotne lieky Rimadyl (iróniou je že na jednej strane jej pomáhajú a na druhej jej odpisujú pečeň...ale každá minca má dve strany). Aj na jej pohybe je badateľná zmena, zadne nôžky pri kroku vždy akoby popotiahne, no vybitá opica, keď vidí veľkého psa pcheeee....problémy sú tie tam a letí cez celý dvor :D Inak je to stále veselý psík plný energie a miluje lesné prechádzky na ktorých je k nezastaveniu, no nestopuje ani neloví ako to jazvečíky zvyknú, je ako pastierka, behá od jedného ku druhému a kontroluje či sme všetci pokope XD

[14]

NAŠE AKTIVITY A ŠPORTY

OBEDIENCE

S malou babčou sme sa do tohoto športu pustili až keď ku nám prišla Tara. Na to, že vtedy mala 11 rokov dokázala, že jazvečíky sú veľmi húževnaté a starého psa jednoznačne novým trikom naučíš! S babičkou už nikdy nebudeme žiaden šport robiť súťažne, no z času na čas si pocvičíme základné povely a jej obľúbené nosenie činky :)