Vstávali sme skoro ráno o 2hej, aby sme o 4tej mohli vycestovať rýchlikom do Bratislavy. Pôvodne 6 hodinová cesta sa predĺžila pre výluky o hodinu, no v závere trvala 8 hodín, pretože nejaké "roztomilé dieťa" zatiahlo za ručnú brzdu a kým sa zistilo kde je v celom vlaku vada a následne sa odstránila, posedeli sme si vo vlaku ďalšiu hodinku. Po úspešnom docestovaní do Bratislavy som myslela, že sa konečne dostávame do cieľa našej cesty; samozrejme ako vždy pri všetkom tu bolo malé ale... Vlak ktorý mal ísť do Brna sme zmeškali a ďalší mal ísť o dve hodiny. Tak som si povedala nevadí, ideme sa s Tarou prejsť niekam do parku. Zložila som si veci v úschovni a vybehla s Tarou von. Nechcela som ísť ďaleko a tak som sa motala okolo stanice, no po pol hodine hľadania ma to prešlo, hoc Tarka bola rada že je vonku, ja som mala všetkého dosť. Vydali sme sa späť ku stanici, keď sa mi ozval žalúdok. Nemala som chuť jesť no teplou polievkou by som nepohrdla. Na moje veľké sklamanie sa v okolí stanice nenachádzal žiaden komplex v ktorom by dávali polievku so sebou alebo prijali psa vo vnútri. Sklamaná a mierne demotivovaná som sa vydala na stanicu, kde som si všimla veľkú terasu s nápisom reštaurácia. Vybehla som tam a s malou dušičkou sa vedúcej opýtala či si tu smiem dať polievku keď mám psa. Na moje obrovské prekvapenie nadšene súhlasili, usadili nás na terasu, vymojkali si Taru a perfektne obslúžili. Môžem povedať že tie skoro 3€ za polievku neľutujem, hoc mi to vtedy prišlo veľa (bolo tam toooľko mäsa že si ho užila vo veľkom aj Tarka). Sýte sme si sadli do vestibulu a čakali zvyšnú polhodinu na vlak. Tak ako vždy, naše "ale" pokračovalo. Vlak mal polhodinové meškanie, ktoré sa ako inak pretiahlo až na hodinu. Čakali sme, čakali, a keď sa blížil čas príchodu vlaku, vybrala som sa po batožinu a na vlak. Keď som si išla do batohu odložiť veci, zistila som, že mi zmizli peniaze! neboli nikde po vreckách, ani v taške, pri foťáku ani v batohu. Čo teraz keď ma niekto okradol? Kedy a kde? Rozhodla som sa konať a podať sťažnosť na vedenie. A čo sa stalo? Správne, máte pravdu, lebo naše staré známe "ale" pokračovalo... Vlak prichádzal na koľaj a ja som mala 3 minúty na nástup ak som nechcela čakať ďalšie 2 hodiny na nasledujúci vlak. Koľko to radosti naraz že? Povedala som si prašť do toho, lebo nás v Brne čaká Lenka s Lixom, kým nezmizli doklady toto nejak prežijem. Vletela som do prvého bankomatu, niečo málo vybrala a letela na vlak, do ktorého som v poslednej chvíli vletela. Miesto sme našli okamžite a vyčerpané (Tara zrejme cítila moju nervozitu) odpadli na sedadlá. Verila som že dôjdeme do Brna a všetko tomu môjmu decku vynahradím velikánskou prechádzkou. Došli sme do Brna pomerne rýchlo, čo možno spôsobila príjemná spoločnosť dvoch veľmi zábavných pánov s ktorými sme rozobrali všetko od psov, života, ekonomiky štátu až po politiku. Na stanici som si zamenila opäť malú hotovosť pre potrebu núdze a vydala sa hľadať Lenku. ÁNO! Správne, zase naše milované "ale"... Lenka mi oznámila že sú počas celej cesty z Prahy výluky a obchádzky pre prerábky ciest a že tu budú o 3 hodiny. Toto je fakt ktorý neovplyvním, takže mi neostalo nič iné len sa zhlboka nadýchnuť a ísť poznávať Brno. Po polhodine som mala dosť, nakoľko môj batoh vážil viac než ja. Sadli sme si s Tarou na jednu terasu, kde sa nám okamžite venovala veľmi sympatická pani čašníčka, u ktorej sme si objednali nápoj "horúce ovocie", ktorým som sa trochu zahriala, keďže počasie nám moc neprialo. Tri hodiny konečne prešli a my sme sa s Lenkou radostne zišli pred výstaviskom, odkiaľ nás jej moc milý priateľ odviezol do nášho dočasného domova 30km od Brna. V závere celodennej cesty nám s Tarkou báječne padla večerná prechádzka po rozľahlých poliach. Po výbornej večeri sme obe zaľahli a spali tvrdo až do rána. Vstávali sme o piatej aby sme sa na výstavisko dostali v predstihu.

Príjem psom bol od 7:30. do 9:00, kedy začínalo posudzovanie v jednotlivých kruhoch a skupinách. V našom kruhu sa utkalo spolu 74 psov 4 plemien. Ako prvé boli bearded kólie (20 jedincov), po nich dlhosrsté kólie (26 jedincov), krátkosrsté kólie (8 jedincov) a nakoniec šeltičky (20 jedincov). Išlo vskutku o krásne jedince a bolo sa na čo pozerať. Posudzoval pán Vladimír Javorčík zo Slovenska. Veľmi sa mi páčilo, že všetkých súťažiaci poriadne prehmatal a posudzoval do úplného detailu, čo nám však posunulo nástup do kruhu až do obedných hodín. Dovtedy sme blúdili po výstavisku a kochali sa peknými psími vecami. Naša hodina "H" sa blížila a do kruhu vošla Lenka s kamošom Lixom (Elixír lásky Leneli). Áno, všimnite si že tu nie je konečne žiadne "ale"! Dnešok prebiehal krásne plynulo a Lixík si odniesol nádherné V1, CAC a CACIB! Mali sme obrovskú radosť no zatiaľ sme sa nemohli tešiť naplno, lebo nás táto skúška ešte len čakala. Pôvodne som si túto výstavu vybrala preto, lebo som mala byť sama v kruhu a povedala som si že budem mať vyššiu šancu na získanie CACIB-a, ktorého tak nutne potrebujeme z dvoch zahraničných výstav a pre ktorý sme sem šli. Týždeň pred výstavou sme sa dozvedeli, že budeme mať konkurenciu a nie hociakú. Bola ňou Nina Krásna Louka a mnou začali hlodať pochybnosti. Pôvodne som chcela výstavu zrušiť no nakoniec som dala na kamarátku s pani chovateľkou, a tak sme stáli pred vstupom do kruhu čakajúc na vyvolanie nášho čísla 179. Po šiestich jedincoch dostál rad na nás a my sme vbehli do kruhu, kde sme si hneď obehli kolečko, po ktorom nás pán rozhodca vyzval na zabehnutie trasy hore-dolu a ukázanie zubov v postoji. Poďakoval sa a odbehli sme nabok, kde sme v postoji čakali na verdikt. Po posúdení druhej fenky nás pán rozhodca vyzval na ďalšie dve kolečká a ja som bola na Tarku moc hrdá ako pekne išla (o jej geniálnom posotji v ktorom stála ako skala ani nehovorím!) a prosila som boha o postup do cacib kola. Po končení posledného kolečka dvohol pán rozhodca ruku a ukázal ňou na nás! Aká bola moja radosť veľká keď sme vyhrali v súťaži s fenkou z jednej z najlepších českých choviek. Hoc sme ešte nemali vyhrané, odniesli sme si V1 s CAC-om a čakali na ďalšie kolo. Nešli sme ďaleko, keďže sme boli posledné šli sme rovno späť do kruhu o vytúžený CACIB, kde s nami nastúpila ešte jedna kraťanda. Opakovalo sa zabehnutie kolečka s postojom, kedy som nič poriadne nevnímala a zrazu pozerám ako mi pán Javorčík podáva ruku a vyhlasuje CACIB! Bolo to neuveriteľné a mne sa tisli slzy do očí! Dokázali sme to, pre čo sme sem išli a ja som bola na vrchole šťastia. Pri kruhu sme sa s Lenkou rozprávali že ideme ešte o BOB-a, čo ma už úprimne moc nezaujímalo, keďže som mala čo som chcela, bola som spokojná. V poslednom kole sme nastúpili s Lixom a ešte jednou kraťandou o BOB-a. Bolo mi jedno kto ho dostane, no aké bolo moje prekvapenie keď po troch kolečkách a individuálnom prezretí psích postojov zodvohol pán Javorčík ruku do tretice a s prstom hore ukázal na nás a vyhlásil BOB! Aj keď mi to bolo spočiatku jedno musím uznať že takéto ocenenie bolo neskutočné! Nečakala som že si z Čiech po fiasku v Boleslavi vôbec niečo odnesieme! Tara bola vskutku jedinečná a bolo vidieť že si tú pozornosť užíva. Zahrnula som ju všemožnými pamlskami a priznávam, neubránila som sa slzičke dojatia. Všinite si že stále nikde nie je žiadne "ale"! Krásny to deň čo poviete :D Rozhodli sme sa počkať do záverečiek, kde sme mali niečo za BOB-ika dostať. Ďakujem Lenke a Lixovi, že čakala s nami. Boli sme si kúpiť niečo hnusne nezdravé a mäsité na neskorý obed a Tarku som nechala vybrať si so sušených dobrôt čo len chce. Vybrala si sušené uško a vo vedľajšom stánku nás pozvali do "psoštaurácie", kde si Tara s Lixíkom pochutili na kapsičke s granulkami, podľa ich výberu! Bola to zábava, no ako plynul čas, bolo treba ísť späť, kde záverečné súťaže začínali o 14:30. Pri ceste späť sme stretli pána rozhodcu ktorý nás pochválil a povedal že dúfa, že ideme do záverečiek! Musím priznať že ma to kdesi v hĺbke potešilo a začala som byť rada, že tam ideme. Súťaže trvali dlho a čakanie bolo nekonečné, no nakoniec sme sa predsa len dočkali. Vošli sme do kruhu s tými najlepšími predstaviteľmi 1. FCI skupiny a už to, že sme boli pred zrakom toľkých ľudí bola pre nás obrovská pocta. Posudzovala nás pani Ridarčíková, ktorá si každého jedinca nechala predviesť v postoji a pohybe tak, aby nič nezanedbala a vybrala top jedincov. Keď sme sa všetci predviedli, urobil sa užší výber 5tich psov. Taru menovala do výberu ako prvú čo bolo milé. Pred začatím som zaregistrovala 3 stupne víťazov a pomyslela som si že nato nemáme šancu a mala som pravdu, pretože Tara získala 5. miesto. Poďakovala som sa a ostala na mieste, no pani Ridarčíková ukázala na stupienky a až vtedy som si uvedomila, že sú tam pridané ďalšie dve miesta s pohármi! Zalapala som po dychu a prešla si ku nášmu stupienku! Bola som úplne rozčarovaná a v úžase- som zvedavá na fotky ako sme sa tam tvárili. Takže výsledok záverečných súťaží je BOG 5. miesto 1.FCI +umiestnenie sa na stupni víťazov! Po chvíľke fotenia sme si s pani Ridarčíkovou potriasli rukami a mohli sme sa vydať do nášho prechodného domova. Opäť nás viezol Lenkyn úžasný priateľ a po príchode sme sa rozhodli psiská poriadne vybehať. Vzali sme naše ceny a išli sme na pole urobiť pár spoločných spomienkových fotiek, po ktorých si deti pobehali a ponaháňali králiky. Po úspešnom dni a báječnej večeri sme zaľahli a spali spánkom spravodlivých, ktorý sme si dopriali do 7dmej ráno. A viete čo je najkrajšie? Celý deň NEmal jediné "ale"! :D

Posledný deň, ktorý sme v Čechách strávili som sa rozhodla, že kým panička spí, ukradnem si Lixíka pre seba a pôjdeme sa s Tatarkou vyblázniť do polí. Privzala som si "na pomoc" foťáčik a vyrazili sme na hodinovú prochajdu, počas ktorej som fotila, fotila a fotila :) Myslím, že fotografie vyšli perfektné a tak ako vždy, nájdete ich v našej galérii. Na záver chcem poďakovať všetkým priateľom, ktorí nám počas tohto výletu pomáhali nesmierne Ďakujem a teším sa, až sa stretneme opäť, tentokrát mimo výstavy, aby sa deti poriadne vybláznili :)

[71]